Wednesday, 22 February 2023

Vennilavae vennilavae

എ ആർ റഹ്മാൻ്റെ സംഗീതത്തിൽ വന്ന മനോഹരമായ പ്രണയഗാനങ്ങളിൽ എനിക്കേറ്റവും ഇഷ്ടപ്പെട്ടവയിൽ ഒന്നാണ് വെണ്ണിലവേ..... വൈരമുത്തുവിൻ്റെ കവിത തുളുമ്പുന്ന വരികൾക്ക് റഹ്മാൻ്റെ മാസ്മരിക സംഗീതം, ഹരിഹരൻ്റെ ശബ്ദം......ഒരു പാട്ട് മനോഹരമാകാൻ ഇനിയെന്ത് വേണം!


Vennilave vennilave

Vinnai thaandi varuvaaya

Vilaiyaada jodi thevai


Intha bhoologaththil

Yarum paarkkum munne

Unnai athikaalai anuppi

vaippom


Idhu irulalla athu

oliyalla

Idhu rendodum seraatha

ponneram


Thalai saayaathey vizhi

moodaathey

Sila mottukkal sattendru

poovaagum



Penne penne

Bhoologam ellaame

thoongippona pinnae

Pullodu poo veezhum osai

ketkum pennae


Naam iravin madiyil

pillaigal aavom

Paalootta nilavundu


Ettaatha uyaraththil

Nilavai vaiththavan yaaru

Kaiyodu sikkaamal

Kaatrai vaiththvan yaaru


Idhai enni enni

Iyarkaiyai viyakkire


Penne penne

Poongaatra ariyaamal

Poovai thirakka vendum

Poo kooda ariyaamal

Theanai rusikka vendum

Ada ulagai rasikka

Vendum naan

Un pondra pennodu


'മിൻസാരക്കനവ്'

ഹരിഹരൻ / സാധന സർഗം

വൈരമുത്തു/ എ ആർ റഹ്മാൻ


വെണ്ണിലാവേ... വെണ്ണിലാവേ.....

വാനം  കടന്നിങ്ങ് വരാമോ,

എനിക്ക് കളിക്കൂട്ടിന് ഒരാള് വേണം


ഈ ഭൂമിയിൽ ആരും കാണുന്നതിന് മുമ്പ്, നിന്നെ അതിരാവിലെ തിരിച്ചയക്കാം


ഇത് ഇരുട്ടല്ല, വെളിച്ചവുമല്ല,

രണ്ടുമല്ലാത്ത ഒരു നേരം

തല താഴ്ത്തരുത്, മിഴിയടക്കയുമരുത്,

ചില മൊട്ടുകൾ പെട്ടെന്ന് പൂവായി മാറും


പെണ്ണേ.....

ഭൂലോകം മുഴുവനും ഉറങ്ങിക്കഴിയുമ്പോൾ,

പുല്ലിൽ നിന്ന് മഞ്ഞുകണം വീഴുന്ന ശബ്ദം കേൾക്കും

നമുക്ക് രാവിന്റെ മടിയിലെ പൈതങ്ങളാവാം,

പാലൂട്ടാൻ നിലാവുണ്ടല്ലോ


എത്താത്തത്ര ഉയരത്തിൽ ചന്ദ്രനെ വെച്ചതാരാണ്?

കൈയിൽ നിൽക്കാത്ത വിധം കാറ്റിനെ പടച്ചവനാരാണ്?

പ്രകൃതിയുടെ ചെയ്തികളോർത്ത് അദ്ഭുതപ്പെടുകയാണ് ഞാൻ


പെണ്ണേ.....

പൂങ്കാറ്ററിയാതെ പൂ വിരിയിക്കണം നമുക്ക്.

ആ പൂ പോലുമറിയാതെ തേൻ രുചിക്കണം.

ഈ ലോകം ആസ്വദിക്കണമെനിക്ക്,

നിന്നെപ്പോലൊരു പെണ്ണിനോടൊത്ത്!


പരിഭാഷ: ഷാജി ആലുങ്ങൽ



2 comments:

  1. ഗംഭീരം Shaji ji.....

    ഏറെക്കുറെ അതേ ടൂണിൽ പാടാൻ പറ്റുമെന്നു തോന്നുന്നു...

    ReplyDelete

un ko ye shikāyat

un ko ye shikāyat hai ki ham kuchh nahīñ kahte  apnī to ye aadat hai ki ham kuchh nahīñ kahte  majbūr bahut kartā hai ye dil to zabāñ ko  ku...